Ako možno sekvenovať genóm Bacillus Pumilus?
Ako dodávateľ Bacillus Pumilus som bol na vlastnej koži svedkom rastúceho záujmu o genómové sekvenovanie tejto pozoruhodnej baktérie. Bacillus Pumilus je grampozitívna aeróbna baktéria tvoriaca spóry, ktorá preukázala veľký potenciál v rôznych oblastiach vrátane zdravia rastlín, bioremediácie a priemyselnej produkcie enzýmov. Pochopenie jeho genómu môže odomknúť nové poznatky o jeho biologických funkciách, metabolických dráhach a potenciálnych aplikáciách. V tomto blogu sa podelím o proces sekvenovania genómu Bacillus Pumilus.
1. Príprava vzorky
Prvým krokom pri sekvenovaní genómu je získanie vysoko kvalitnej vzorky Bacillus Pumilus. Ako dodávateľ zaisťujeme, že naše kultúry Bacillus Pumilus sú čisté a životaschopné. Baktérie pestujeme vo vhodných kultivačných médiách za kontrolovaných podmienok. Pre Bacillus Pumilus sa bežne používa živná pôda bohatá na živiny, ako je vývar Luria - Bertani (LB). Baktérie sa inkubujú pri optimálnej teplote, zvyčajne okolo 30 - 37 °C, s trepaním, aby sa zabezpečilo správne prevzdušnenie.
Akonáhle kultúra dosiahne požadovanú rastovú fázu, typicky logaritmickú fázu, odoberieme bunky. Zvyčajne sa to robí centrifugáciou, ktorá peletuje baktérie na dne skúmavky. Supernatant sa potom vyhodí a bunková peleta sa premyje, aby sa odstránili všetky zvyškové zložky média.
Ďalej extrahujeme genómovú DNA zo zozbieraných buniek. Existuje niekoľko dostupných metód na extrakciu DNA, ale bežným prístupom je použitie komerčných súprav na extrakciu DNA. Tieto súpravy typicky zahŕňajú lýzu buniek, štiepenie proteínov a kroky čistenia DNA. Krok lýzy otvára bakteriálne bunky, aby sa uvoľnila genómová DNA, zatiaľ čo krok štiepenia proteínu odstráni všetky proteíny spojené s DNA. Nakoniec sa DNA purifikuje pomocou kolónových alebo precipitačných metód, aby sa získala vysokokvalitná, čistá genómová DNA.
2. Príprava knižnice
Po získaní genómovej DNA je ďalším krokom príprava sekvenačnej knižnice. Sekvenačná knižnica je zbierka fragmentov DNA, ktoré sú pripravené na sekvenovanie. Najprv sa genómová DNA fragmentuje na menšie kúsky. To sa dá dosiahnuť fyzikálnymi metódami, ako je sonikácia alebo enzymatické metódy využívajúce reštrikčné enzýmy. Veľkosť fragmentov závisí od použitej technológie sekvenovania. Pre väčšinu sekvenčných platforiem novej generácie sa bežne používajú fragmenty v rozsahu 200 - 800 párov báz.


Akonáhle je DNA fragmentovaná, adaptéry sa ligujú na konce fragmentov. Tieto adaptéry obsahujú sekvencie, ktoré rozpoznáva sekvenačný prístroj a používajú sa na rôzne účely, ako je pripojenie fragmentov k sekvenčnej prietokovej kyvete a umožnenie amplifikácie. Adaptér - ligované fragmenty sa potom amplifikujú pomocou polymerázovej reťazovej reakcie (PCR), aby sa zvýšilo ich množstvo.
3. Výber technológie sekvenovania
Na sekvenovanie genómu je k dispozícii niekoľko sekvenčných technológií, z ktorých každá má svoje výhody a nevýhody.
Sekvenovanie ďalšej generácie (NGS)
Technológie NGS, ako je sekvenovanie Illumina, sa široko používajú na sekvenovanie bakteriálneho genómu. Sekvenovanie Illumina je založené na princípe sekvenovania syntézou. Môže generovať milióny krátkych čítaní súčasne, ktoré sa potom zostavia na rekonštrukciu genómu. Výhodou Illumina sekvenovania je jeho vysoká priepustnosť a relatívne nízke náklady na jednu bázu. Môže poskytnúť vysoko kvalitné sekvenčné údaje s vysokou hĺbkou pokrytia, čo je dôležité pre presné zostavenie genómu a detekciu variantov.
Sekvenovanie tretej generácie
Sekvenčné technológie tretej generácie, ako je PacBio a Oxford Nanopore sekvenovanie, ponúkajú možnosti sekvenovania s dlhým čítaním. Na rozdiel od NGS, ktorý generuje krátke čítania, sekvenovanie tretej generácie môže produkovať čítania dlhé tisíce alebo dokonca desiatky tisíc párov báz. To je obzvlášť užitočné na rozlíšenie opakujúcich sa oblastí v genóme a na získanie úplnejšieho a presnejšieho zostavenia. Tieto technológie však majú zvyčajne vyššiu chybovosť v porovnaní s NGS, čo sa však dá zmierniť metódami korekcie dlhého čítania.
Ako dodávateľ môžeme spolupracovať s poskytovateľmi sekvenčných služieb na výbere najvhodnejšej technológie sekvenovania na základe špecifických požiadaviek projektu, ako je požadovaná úroveň presnosti, zložitosť genómu a rozpočet.
4. Zhromaždenie genómu
Po sekvenovaní je potrebné zostaviť čítanie surovej sekvencie, aby sa zrekonštruoval genóm. Pre krátke čítanie sekvenčných údajov z NGS sa bežne používajú de novo zostavovacie algoritmy. Tieto algoritmy sa snažia nájsť prekrývajúce sa oblasti medzi čítaniami a potom ich použiť na vytvorenie dlhších súvislých sekvencií (kontigov). Pre de novo montáž je k dispozícii niekoľko softvérových nástrojov, ako sú SPAdes a Velvet.
V prípade dlho čítaných sekvenčných údajov je proces zostavovania odlišný. Zostavovače s dlhým čítaním, ako napríklad Canu a Flye, sú navrhnuté tak, aby zvládli dlhé a často chybové čítania. Tieto zostavy používajú kombináciu algoritmov prekrývania - rozloženia - konsenzu na generovanie vysoko kvalitných zostáv.
Keď sú kontigy vygenerované, je potrebné ich zoradiť a orientovať tak, aby vytvorili lešenia. Dá sa to dosiahnuť pomocou dodatočných informácií, ako sú napríklad párované - koncové čítania alebo sekvenčné údaje s dlhým dosahom. Posledným krokom je vyplniť medzery medzi skafoldmi, aby sa získala úplná alebo takmer úplná sekvencia genómu.
5. Anotácia genómu
Po zostavení genómu je ďalším krokom jeho anotácia. Anotácia genómu zahŕňa identifikáciu funkčných prvkov v genóme, ako sú gény, promótory a regulačné oblasti.
Predikcia génov
K dispozícii je niekoľko nástrojov na predikciu génov, ako napríklad Prodigal a Glimmer. Tieto nástroje využívajú pravdepodobnostné modely na predpovedanie umiestnenia génov kódujúcich proteín v genóme. Hľadajú otvorené čítacie rámce (ORF) s vhodnými štartovacími a stop kodónmi a používajú štatistické funkcie na rozlíšenie medzi skutočnými génmi a falošne pozitívnymi výsledkami.
Funkčná anotácia
Akonáhle sú gény predpovedané, je potrebné priradiť ich funkcie. To sa dá dosiahnuť porovnaním predpovedaných proteínových sekvencií s databázami, ako je databáza neredundantných proteínov NCBI, UniProt a KEGG. Metódy založené na homológii sa bežne používajú na odvodenie funkcie génu na základe podobnosti jeho proteínového produktu so známymi proteínmi.
6. Porovnávacia genomika a analýza
Po anotácii genómu sa môže vykonať komparatívna genomika, aby sa získali ďalšie poznatky o biológii Bacillus Pumilus. Porovnávacia genomika zahŕňa porovnanie genómu Bacillus Pumilus s genómami iných príbuzných baktérií, ako napr.Bacillus MegateriumaBacillus Subtilis.
Porovnaním genómov môžeme identifikovať gény, ktoré sú jedinečné pre Bacillus Pumilus, ako aj gény, ktoré sú konzervované medzi rôznymi druhmi. To nám môže pomôcť pochopiť evolučné vzťahy medzi baktériami a môže tiež poskytnúť informácie o špecifických funkciách a adaptáciách Bacillus Pumilus.
Okrem toho možno vykonať analýzu funkčnej genomiky na štúdium vzorcov expresie génov za rôznych podmienok. To sa dá urobiť pomocou techník, ako je sekvenovanie RNA (RNA - seq), ktoré nám umožňuje merať množstvo transkriptov v bunke.
Ako dodávateľBacillus Pumilus, chápeme dôležitosť genómových informácií pri optimalizácii využitia tejto baktérie. Či už máte záujem o používanie Bacillus Pumilus na aplikácie v oblasti zdravia rastlín, bioremediáciu alebo priemyselnú výrobu enzýmov, podrobné pochopenie jeho genómu vám môže pomôcť urobiť informovanejšie rozhodnutia.
Ak máte záujem o kúpu Bacillus Pumilus alebo máte akékoľvek otázky týkajúce sa jeho sekvenovania genómu a aplikácií, neváhajte nás kontaktovať pre ďalšiu diskusiu a prípadné obstarávanie.
Referencie
- Altschul, SF, Gish, W., Miller, W., Myers, EW, & Lipman, DJ (1990). Základný nástroj na vyhľadávanie lokálneho zarovnania. Časopis molekulárnej biológie, 215(3), 403 - 410.
- Bankevič, A., Nurk, S., Antipov, D., Gurevič, AA, Dvorkin, M., Kulikov, AS, ... & Pevzner, PA (2012). SPAdes: Nový algoritmus zostavovania genómu a jeho aplikácie na jednobunkové sekvenovanie. Journal of computational biology, 19(5), 455 - 477.
- Hyatt, D., Chen, GL, LoCascio, PF, Land, ML, Larimer, FW, & Hauser, LJ (2010). Prodigal: Rozpoznanie prokaryotického génu a identifikácia miesta iniciácie translácie. BMC bioinformatika, 11(1), 119.




